© 2019 by Jan Kurinec. Proudly created with Wix.com

Kde bolo tam bolo, boli časy, keď bolo všetko iné. Ráno vyšlo slnko a večer zapadlo. Medzi tým bolo veľa svetla, ktoré si nikto nijako zvlášť neuvedomoval, pretože bolo samozrejmé. A nikto v tých časoch ešte nevedel, že samozrejmé prestane byť. Bolo ho dosť a bolo všade. Teraz už nie je také jednoduché určiť, kedy slnko vychádza. Čierna noc sa nepozorovane zmení na matnú temnotu a dymové šero. Noc odchádza tak, ako prišla. Nenápadne. Prechody medzi nocou a temnotou, alebo radšej šerom, to neznie tak smutne, nevidieť. Skresľuje ich umelé svetlo. Keďže s tmou prišiel aj vždy prítomný vietor, turbíny veterných elektrární usilovne zásobujú energiou pouličné lampy, ktoré svietia nonstop. Fotoreaktorové valce, ktoré nahrádzajú fotosyntézu, žiaria do tmy chladným modrým svetlom a vyrábajú kyslík. Svetiel a lámp je teraz všade oveľa viac, ako si kto mohol za starých dobrých čias, keď sa striedal deň s nocou predstaviť. 

So svetlom sa obchoduje, deň je zhasnutý. Deň je už len odsnívaným snom.

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon