Jana W. Petrová
Vyštudovala Universität für Musik und darstellende Kunst Wien (Buch und Dramaturgie). Copywriterka, jazyková korektorka. Spolupracuje na divadelných a televíznych scenároch. Striedavo žije a pracuje v Rakúsku a na Slovensku.
"Scenár ku comicsu ("krátkej poviedke, ktorá, ak sa jej bude chcieť, bude pokračovať") Pošta No. 1 je inšpirovaný literárnymi dielami Adamova, Zweiga, Becketta, Ionesca a Dürrenmatta. Dielo tiež vychádza z umeleckých smerov 20. storočia, ktoré reagovali na veľké vojnové konflikty (dadaizmus, rakúsky expresionizmus) a poukazovali na zmenu morálnych hodnôt, efemérnosť okamihu a na nezmyselnosť, v konečnom dôsledku, čohokoľvek.
Kresba v comicse (ilustrátor Ján Kurinec) je čistá, realistická. Namiesto vysvetľovania obrázkov a vôbec celého deja je lepšie, ak ich čitateľ prijme také, akými sú. Opakovanie panelov a ilustrácií nie je samoúčelné - chcú vyjadriť neustálu prítomnosť hlavnej postavy v príbehu.
Okrem výtvarných umeleckých smerov 20. storočia a spomenutými prozaikmi, bola silnou inšpiráciou (a silným stimulom) aj poézia F. G. Lorcu, A. Bretona, T. Tzaru, P. Eluarda, ale aj hudba nemeckého a rakúskeho expresionizmu."
Ján Kurinec
Vyštudoval Univerzitu Konštantína Filozofa, v Nitre (aprobácia Výtvarná tvorba a výchova - Pedagogika). Pätnásť rokov pôsobil ako pedagóg na zákadnej umeleckej škole. Popri vyučovaní pracoval ako ilustrátor a príležitostne sa venoval propagačnej grafike. Žije v Nitre, venuje sa knižnej ilustrácii a knižnej grafike.
"Comics Pošta No. 1 je takým typom príbehu, ktorý doslova zvádza k tomu, aby si ho každý čitateľ interpretoval podľa seba. Často som sa stretol s názorom, že na niektorých dielach (film, hudba, obrazy) je pekné to, že každý v tom vidí "to svoje". Nesúhlasím s týmto názorom. Znamená to, že autor a divák sa nestretli, resp. (čo je možno horšie) že divák v diele vidí niečo, čo tam vôbec nie je. A takúto misinterpretáciu potom šíri ďalej. Niektorí autori tvrdia, že dielo (film, hudbu) je treba po prezentácii vysvetliť. Niektorí naopak tvrdia, že je to rovnaké, ako keď kúzelník prezradí, ako robí ten-ktorý trik: nadšenie diváka opadne a prestane ho vzrušovať. Na druhej strane, samozrejme - sú príbehy, ktoré musia byť jednoznačné, napr. príbehy z histórie, príbehy o vede, prírode, technike a podobne.
Ako ilustrátor som mal so scenárom šťastie: veľa panelov, dokonca niektoré dvojstránky, mali predpísané "improvizuj" alebo "nakresli svoj názor na..." a podobne. Pri emailovej výmene medzi mnou a autorkou mi dokonca občas prišla požiadavka: "Nemusí to vyzerať ako echt comicsová kresba - radšej nech to vyzerá ako tvoja tvorba; voľná tvorba". Dvojstránka, kde je opisovaný štart rakety, je autorsky celá moja, vrátané scenára: inšpiráciou mi bola úžasná práca, ktorú robia ľudia z webu Kozmonautix, ktorí popularizujú vedu, kozmonautiku a lety do vesmíru.
